text
Tatra T 148 (1972 – 1982) je česko-slovenský nákladný automobil s podvozkom 6x6, prípadne 4x4 s nosnosťou 12 ton. V roku 1969 bola zahájená overovacia séria modernizovaného automobilu s označením T148 ako inovačný stupeň typovej rady T138, ktorú nahradila a v mnohých variantoch rozšírila. Konštruktéri si dali za cieľ odstrániť príčiny niektorých porúch T138, zvýšiť výkon motora, prepravnú rýchlosť a spoľahlivosť. Prevádzku v teréne umožňuje najmä dostatočná svetlá výška 290mm, na otočenie postačoval priemer 18,5m.
Podvozok
Základ vozidiel tvoril pre Tatru typický podvozok Tatra-concept, nesúci prednú nápravu odpruženú skrutnými tyčami s nastaviteľným predpätím, ďalej nasledovala hlavná a prídavná prevodovka (obidve v jednom bloku), medzikus, rozvodovka prvej zadnej nápravy s medzikusom a druhá zadná náprava. Obidve zadné nápravy boli odpružené pozdĺžne uloženými pololeliptickými listovými perami. S výnimkou návesového ťahača boli všetky typy trojnápravové s trvalým pohonom obidvoch zadných náprav a možnosťou zaradenia pohonu prednej nápravy a majú uzávierky nápravových diferenciálov. Novinkou oproti T138 bol vypínateľný medzinápravový diferenciál.
Pohonná jednotka
Pohonnú jednotku tvoril naftový, vzduchom chladený, do "V" usporiadaný osemvalcový motor s ventilovým rozvodom OHV rady T 928, ktorý bol značne modernizovaný a dostal nové označenie T2 – 928E. Zmenil sa zdvih z pôvodných 130mm na 140mm, vŕtanie ostalo nezmenené. Celkový zdvihový objem sa zväčšil na 12 667 cm3. Maximálny výkon stúpol na 148,6 kW (202 koní) pri 2000 otáčkach za minútu. Rôzne prevedenia automobilu mali rôzne motory, ktoré boli konštrukčne rovnaké, ale napr. vojenské verzie sa líšili prevedením vstrekovacích čerpadiel (výkonnostný alebo obmedzovací regulátor). Vojenské verzie mali tiež úpravu motora, ktorá umožňovala prevádzku na rôzne palivá (nafta, benzín alebo letecký benzín) a v kabíne mali namontované zariadenie, ktoré slúžilo na vstrekovanie ľahko zápalnej zmesi do nasávacieho potrubia a uľahčilo tak štartovanie motora pri veľmi nízkych teplotách. Na boku motora bol, rovnako ako u T138, namontovaný vypínateľný chladič motorového oleja. Základná spotreba bola 31,2 litrov nafty na 100 km. Objem palivovej nádrže sa zväčšil na 200 litrov nafty.
Spojka a prevodovka
Spojka bola suchá, dvojkotúčová, hydraulicky ovládaná. Námahu vodiča znižoval aj vzduchotlakový posilňovač. Prevodovka je s motorom spojená kĺbovým hriadeľom, čím sa zjednodušila demontáž, ale tento spôsob uloženia bol nutný aj vzhľadom k tomu, že motor je pružne uložený. Hlavná prevodovka je namontovaná za kabínou nad centrálnou rúrou a svojou zadnou časťou je pripevnená k prídavnej prevodovke. Prevodovka je päťstupňová, ozubené kolesá v prevodovke majú šikmé ozubenia. Súkolesia jednotlivých prevodových stupňov sú v stálom zábere. Druhý až piaty prevodový stupeň sú istené blokovou synchronizáciou uľahčujúcou radenie. Väčšina vozidiel bola vybavená pomocným pohonom, ktorý bol vyvedený práve z prevodovky. Pohon bol prevodovaný buď do rýchla, alebo do pomala. Prídavná prevodovka je prírubami spojená s centrálnou nosnou rúrou. Má dva prevodové stupne, a to normálny (cestný) a redukovaný (terénny). Obidva stupne v prídavnej prevodovke sa radili elektropneumaticky pomocou predvoliča na rýchlostnej páke, a to tak, že sa príslušný "polstupeň" predvolil na rýchlostnej páke a po zošliapnutí spojkového pedála sa pneumaticky zaradil, takže k dispozícii bolo 10 plynule odprevodovaných stupňov pre jazdu vpred a 2 pre jazdu vzad.
Brzdy
Prevádzkové brzdy boli dvoj okruhové, vzduchotlakové a pôsobili na všetky kolesá. Núdzová a parkovacia brzda pôsobila na poháňané kolesá. Vozidlo bolo vybavené aj odľahčovacou motorovou brzdou, ktorá slúžila k pribrzďovaniu automobilu pri jazde z tiahlych klesaní.
Kabína
Kabína sa od typu T138 veľmi nelíšila, iné boli len predné blatníky a celá predná kapota. Rovnako ako u jej predchodkyne bolo možné kabínu vykurovať nezávislým naftovým kúrením, ktorým sa však mohol v zime nahrievať aj motor pred štartom. Špeciálne verzie v úprave "Arktik" mali lepšie izolovanú kabínu proti unikaniu tepla, vylepšené bolo aj kúrenie.
Druhy prevedení
Produkcia vozidla bola ukončená 14. decembra 1982, kedy zišiel z linky posledný typ s označením T148. Celkom sa v Kopřivnici vyrobilo 113 647 týchto dodnes veľmi dobre slúžiacich automobilov. Z tohto počtu bolo 63 700 automobilov exportovaných do 43 štátov piatich kontinentov. Najviac automobilov tradične odobral bývalý ZSSR. Vyrábal sa nemalý počet druhov prevedení, napr.:
- sklápače jednostranné a trojstranné (S1, S3)
- valníky civilné a vojenské (V, VN, L, N)
- vojenské nadstavby (T 148 PPR 20, PPR15, PP6 ...)
- autožeriavy, autobagre
- cisterny
- špeciálne nadstavby
- hasičské nadstavby (cisterny, hasičské rebríky a vysokozdvižné plošiny)
- ťahače dvoj a trojnápravové (NTt 6x6 a 4x4)
